Zaujímavosti
Kostol sv. Františka z Assisi
Dominantou obce je drevený rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi, postavený v druhej polovici 15. storočia. Jeho architektúra sa zachovala takmer neporušená. Je zhotovený z tisového dreva v kombinácii s červeným smrekom, len základové trámy sú po výmene z dubového dreva. Je pokrytý ručne štiepanými drevenými šindľami. Pozostáva z polygonálnej svätyne, z lode, zo sakristie a z veže, ktorej spodná časť tvorí predsieň. Steny lode sú vyzdobené maľbami od Andreja Hafčíka z roku 1665 a sú komentované latinskými citátmi z Písma svätého. Je jedným z najstarších a najcennejších gotických objektov na Slovensku.
Dominantou obce Hervartov je aj v súčasnosti drevený gotický kostolík sv. Františka z Assisi, ktorý bol zapísaný spolu s ďalšími drevenými chrámami východného Slovenska do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je doposiaľ živým sakrálnym objektom, ktorý slúži pre potreby veriacich a zároveň slúži ako múzeum in situ pre mnohých návštevníkov zo Slovenska i z celého sveta.
Interiér na rozdiel od exteriéru prešiel počas stáročí viacerými úpravami a zmenami.
K výrazným zásahom došlo najmä v období reformácie, kedy boli niektoré časti katolíckej výzdoby a obrazy premaľované v protestantskom duchu.
Najstaršími pamiatkami v interiéri kostolíka sú Oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory (1460-1470), doplnený kópiami oltárnych krídel no iba v dreve, lebo originály sa nachádzajú v národnej galérii v Budapešti a tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1480 – 1490). Nástenné maľby na južnej stene lode od Andreja Hafčíka z roku 1665 – Adam a Eva v raji, Súboj Juraja s drakom a Podobenstvo o múdrych a nemúdrych pannách – sú lemované bordúrami na spôsob závesných gobelínov. Väčšina nápisov na tejto stene je v latinskom jazyku a pri príležitosti 5. výročia zápisu kostolíka do zoznamu UNESCO boli preložené do štyroch jazykov (slovenský, anglický, nemecký, poľský).
Jediný nápis sa z tohto rámca vymyká a je písaný starým českým biblickým jazykom (jazykom „Králickej biblie“), resp. starým slovenským jazykom. Znie:
„Ku czti a ku chwale Blaho /slavené/ Tro/jicy/ Swa/té/ a na ozdobu Domu Božího totu stranu swoim kostem ay kelczike/m/ dal malo/vat/ uczliwi muž Ku/n/drat Prokop iz manselku svu.“
V 18. storočí objekt poznačila rekatolizácia a barokový sloh.
Svoju súčasnú podobu získal interiér pri posledných reštauračných úpravách v roku 1976 a hlavne na začiatku 90. rokov.
Medzi pozoruhodné pamiatky z 20. storočia možno zaradiť aj dva zvony, ktoré sú umiestnené vo veži kostola.
Menší z nich odliali v roku 1921 v českej zvonolejárskej dielni. Podľa latinského nápisu, umiestneného po jeho obvode, bol zhotovený na chválu a česť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z darov veriacich hervartovčanov doma i v Amerike.
Druhý zvon bol odliaty v roku 1934 v košickej zvonolejármi Vojtecha Buchnera. Bol vyhotovený namiesto puknutého 60 kg zvona z reformačnej doby a posvätený 22. decembra 1934 v Bardejove. Ešte v ten istý deň bol odvezený do Hervartova a vytiahnutý do veže kos
Sypance
V obci sa dodnes zachovalo aj niekoľko sypancov (sýpok), ktoré sa stavali väčšinou na voľnom priestranstve pred domom. Na ich výstavbu sa používalo tenšie drevo, ktoré zvýšilo zo stavby rodinného domu. Sypanec bol zvnútra z hladkého opracovaného dreva, zvonka oblepený hlinou a strecha bola zvyčajne slamená, neskôr šindľová. Strecha bola pripevnená tak, aby ju v prípade ohňa bolo možné rýchlo zhodiť. Vo vnútri bolo v jednom rohu schodište s priehradkami, vedúce na povalu, do ktorých sa uskladňovalo obilie. V spodnej časti bola jedna lada (truhlica) na bielizeň a šaty, druhá s priehradkami na múku.
