O Hervartove

Všeobecné

Obec Hervartov sa nachádza na severovýchodnom Slovensku, v oblasti Horného Šariša. Od okresného mesta Bardejov je vzdialená 10 km. Obec leží na východnom svahu Čergova v doline ľavostranného prítoku Šibskej vody. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. Najvyšší vrch Žobrák sa vypína do výšky 920 m n. m. Chotár obce má rozlohu 987 ha.

História

Prvá písomná správa o obci je z roku 1406, podľa ktorej šľachtici z Perína – Perényiovci sa súdili o vlastníctvo dedičných majetkov, ku ktorým patril aj Hervartov. Z tejto správy vyplýva, že obec už jestvovala pred rokom 1406. V prých listinách sa zachovali názvy obce Eberharthuagasa, resp. Eberhard.

Iný zdroj názvu obce vychádza zo starej ľudovej tradície, ktorá hovorí, že obec bola založená niekedy koncom 11. storočia nemeckými rubačmi, ktorí sem prišli so svojím pánom. Keď sa tento po istom čase vrátil do svojho domova, jeho rubači hovorili: „Her War da“ – Pán bol tu. To dalo dôvod k vzniknutému názvu dávnej osady Hervart.

V 14. a 15. storočí patrila obec Perényiovcom a bola majetkovou súčasťou panstva Bartošovce, resp. Hertník. Od konca 15. storočia a v 16. storočí patrila slobodnému kráľovskému mestu Bardejov. Začiatkom 18. storočia Bardejovčania zálohovali Hervartov šľachticom Klobušickým, ktorí ho koncom toho istého storočia získali kúpou do svojho vlastníctva.

V roku 1600 tvorilo obec 21 obývaných poddanských domov, dom richtára, drevený kostol, fara a škola. Koncom 18. storočia bolo v obci postavených 48 domov, v ktorých žilo 314 obyvateľov. V roku 1828 pribudlo ďalších 10 domov a počet obyvateľov sa zvýšil na 478.

V minulosti sa obyvatelia obce zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, tesárstvom, korytárstvom a šindliarstvom. Zo starých remesiel sa dodnes zachovalo ručné štiepanie šindľov, pretože v okolitých lesoch bolo dosť kvalitného dreva na ich výrobu. Dnes je dreva menej, no o objednávky nie je núdza. V obci je hŕstka dôchodcov, ktorí sa tomuto tradičnému remeslu radi venujú, hlavne počas dlhých zimných večerov.

V 17. a 18. storočí bola v chotári obce skláreň, ktorá bola v prevádzke ešte v rokoch 1783-1912. Sklársku tradíciu dokumentuje aj správa, podľa ktorej sa v roku 1683 obec volala Huta. Existencia sklárne sa odrazila i v symbole najstaršieho zachovaného obecného pačatidla z roku 1787, ktorý zobrazuje brúsku z tejto sklárne. V pečatnom poli je vodorovne položená nádoba, ktorú zdobí hore pevne zakotvená brúska na spodku s pohyblivým hrotom. Historický symbol na pôvodnom pečatidle je svedectvom toho, že v obci sa vyrábalo úžitkové aj zdobené brúsené sklo.

Život v minulosti a dnes

Hlavným zamestnaním obyvateľov obce v minulosti bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, ale rozkvitali aj remeslá ako tesárstvo, korytárstvo a šindliarstvo. Dodnes sa v našej obci zachovala aj výroba ručne štiepaného dreveného šindľa, ktorý sa využíva aj v súčasnosti na pokrytie striech významných historických objektov. Ženy sa venovali tkaniu, vyšívaniu, a dodnes sa zachovalo i košíkárstvo.

Na výrobu šindľov sa používalo a používa zdravé smrekové a jedľové drevo, ktoré musí byť dobre štiepateľné a mať čo najmenej kazov. Drevo sa píli na kláty dĺžky 40 – 60 cm. Z nich sa štiepajú 2,5 až 3 cm doštičky, ktoré sa na strúhacej lávke opracovávajú obojručným nožom na požadovaný tvar. Do výrobkov sa špeciálnou frézou vyhlbuje drážka.

Bytová architektúra v minulosti